Priestor nazývaný „domovom“

Minulý týždeň som sa zúčastnil 4. dňového koučingového pobytu v krásnom prostredí v časti Essex, zhruba 1 hod. cesty autom z Londýna. Mojím mentorom bol skvelý kouč a skúsený psychológ z USA, Dr. Dicken Bettinger. Boli to 4 dni plné vhľadov, emócií, a porozumenia.

Opäť sa mi potvrdilo, že samotná informácia nemení ľudí na hlbšej úrovni. Preto akákoľvek aplikácia externých techník, stratégií, nástrojov, konkrétnych krokov.. atď. nie je udržateľná z dlhodobého hľadiska. Z tohto dôvodu ľudia kontinuálne hľadajú niečo, čo im už konečne zaručí tie stále pozitívne pocity, po ktorých tak celý život túžia... Možno sa budem opakovať, ale rád ľuďom pripomínam (a často krát aj sebe) :) , že ak človek aplikuje akúkoľvek externú techniku (stratégiu, nástroj... atď.), vo svojej prirodzenej podstate sa vôbec nezmenil.

Celý koučingový pobyt bol vedený v duchu, že transformácia=zmena nastáva z pocitu, nie z informácie... Jeden z viacerých vhľadov („insight“), ktoré si ma „našli“ počas tohto koučingového pobytu bolo to, že pocit „domova“ je stavom našej mysle, v žiadnom prípade nesúvisí s prostredím, v ktorom sa v danom momente nachádzame. Preto si dovolím tvrdiť, že sme doma všade a kedykoľvek nech sú naše životné okolnosti akékoľvek.

Ilúzia, že tomu tak nie je, je vytváraná iba našim osobným myslením- našim EGOM. Ego vytvára separáciu od druhých- vzďaľuje nás od prirodzenej jednoty života. (EGO vnímam osobne ako súbor myšlienok, ktorým sme uverili, že sú pravdou...). Ak nie je v procese naše osobné myslenie (stačí ak sa tak stane aspoň na krátky moment), vtedy vieme a hlavne pociťujeme fakt, že sa nachádzame v priestore, ktorý osobne nazývam domovom. Dotkneme sa priestoru medzi dvoma myšlienkami. V tomto kontexte nazývam domovom pocity istoty, pokoja, lásky, porozumenia, vnútorného mieru...

Je to priestor, ktorý je prístupný každému z nás- nehľadiac na našu minulosť, vonkajšie okolnosti, vieru, sociálny či ekonomický status, vzdelanie... atď. Je to priestor, v ktorom sme si všetci rovní. Priestor, v ktorom sa nerobí rozdiel medzi niekým alebo niečím... Priestor, v ktorom sa z ničoho stáva niečo... Stav mysle kedy pociťujeme skutočnú jednotu života.

Priestor, ktorého sa dotkneme, keď naša myseľ spomalí do rýchlosti života. Priestor, v ktorom nehodnotíme naše pocity, žiadny pocit nie je lepší či horší ako druhý. V tomto priestore si užívame to čo je- bez akéhokoľvek hodnotenia či analyzovania. Úplná akceptácia- odovzdanie sa toku života... Priestor plný lásky, pokoja, a porozumenia tu je vždy prístupný, vždy sa nachádzajúci pod vírom nášho osobného myslenia. Priestor, ktorý je reflexiou našej prirodzenej podstaty!

Krásne znovu-objavovanie tohto priestoru priatelia- znovu-objavovanie samých seba.... :)