Zdroj našich pocitov...?

Veľa motivačných "spíkrov" poukazuje na to ako čeliť rôznym strachom/pocitom tvárou tvár... z môjho pohľadu je však potrebné porozumenie skutočnej príčiny našich pocitov (strachov), nie iba bezhlavé čelenie danému pocitu (strachu)...

Príklad: Prečo sa niekto napr.bojí výšok, no iný si maximálne užíva pohľad z vysokých miest? Prečo sa niekto cíti pred výkonom motivovane a uvoľnene, naopak iný sa cíti v strese a neisto?

Prečo si niekto užíva prezentovanie pred ľuďmi, pre iného len samotná predstava nad prezentovaním na verejnosti spôsobuje negatívne pocity?

Čo je tou skutočnou premenou? Skutočne žijeme život vonkajších okolností? Sú spomínané pocity (strachy) vytvárane z nášho okolia? Súvisia naše pocity (vrátane strachov) napr. s našou minulosťou či výchovou?

Vo všeobecnosti prevláda v spoločnosti názor, že naše pocity sú vytvárané z vonkajšieho prostredia, z našej minulosti, z vonkajších okolností alebo ľudí.

Ako sme však schopní precítiť vonkajšiu okolnosť? Prečo nás môže roky trápiť negatívny zážitok z minulosti? Prečo sa ľudia trápia v súčastnosti keď si prežili nejaký negatívny zážitok napr. pred 10 rokmi?

Ako sme schopní znova a znova preciťovať danú okolnosť keď jej už dávno reálne nečelíme?

100% našich pocitov je vytváraných cez silu myšlienky, ktorá sa však vždy prejavuje v určitej forme... V tomto kontexte však nevnímam myšlienku ako naše osobné myslenie, ale ako princíp myšlienky (Myšlienka s veľkým M). Osobne vnímam Myšlienku ako určitú kreatívnu energiu vďaka ktorej sme schopní prežívať život.

Jednoducho povedané, 100% prežívanie nášho života je produktom myšlienky v danom čase. Keďže je však myšlienka neviditeľná, nevinne pripisujeme naše pocity vonkajším okolnostiam, ľuďom, našej minulosti... atď. Automaticky sa pozeráme do vonkajšieho prostredia a hľadáme príčinu našich pocitov vo svete foriem.

Paradoxné nie? Preciťujeme niečo neforemné, pozeráme sa však takmer vždy do sveta foriem.

Mnoho filozofov, mysliteľov, ale aj svetových lídrov poukazovalo na fakt, aby sa človek v prvom rade pozeral do svojho vnútra- doslovne "do seba".

Nie je to však miesto v našom fyzickom tele. Je to práve poukázanie na skutočný zdroj našich pocitov. A tým zdrojom je 100% len a len Myšlienka v danom momente (či už na vedomej alebo podvedomej úrovni). Akonáhle hľadáme príčinu nášho prežívania vo svete formy, pozeráme sa nesprávnym smerom...

To čo bolo raz vytvorené, nemá silu, aby mohlo vytvoriť niečo nové... :)