Čo sa skrýva za tímovým úspechom?

Často sa v rámci kolektívnych športov vyzdvihujú výkony jednotlivých hráčov, pričom to v mnohých prípadoch vyznieva tak, že za tímovými úspechmi stojí iba zopár vyvolených jednotlivcov (napr. individuálne výkony hráčov. Tým však netvrdím, že skvelé individuality nie sú na úspech potrebné).

Som presvedčený o tom, že za každým tímovým úspechom sa z dlhodobého hľadiska "skrýva" dennodenná poctivá a profesionálna práca každého člena tímu. Tým nemám na mysli iba hráčov, ale taktiež kustódov, masérov/fyzioterapeutov, trénerov, i samotné vedenie klubu.

Ak nefunguje aspoň jeden z týchto článkov, z dlhodobého hľadiska nemôže nastať v danom klube úspech. Je potrebné, aby každý z členov držal za jeden koniec povrazu. Ciele, vízie a filozofia klubu musia byť navzájom zdieľané, doslovne musia byť pod kožou každého človeka, ktorý sa okolo tímu pohybuje... (opäť nevravím iba o hráčoch...). :)

Nemusíme si klamať, v profesionálnom športe ide predovšetkým o výsledky. Je však veľmi náročné dosiahnuť akýkoľvek úspech v náročnom konkurenčnom prostredí.

Z mentálneho hľadiska je spoločné zdieľanie filozofie, cieľov a určitého nastavenia viac ako kľúčové.

Ako sa však dopracovať k stavu plnej funkčnosti klubu, vzájomnej podpory, či celkovej pozitívnej atmosfére v klube?

Z môjho pohľadu tkvie odpoveď v porozumení princípov, ktoré sa skrývajú za ľudským prežívaním.

Všeobecne sa ľudia domnievajú, že ich pocity sú produktom vonkajších okolností. Preto sa logicky ženú za dosiahnutím úspechu, nakoľko sa domnievajú, že práve úspech im zaručí pozitívne pocity...

Mnoho športovcov (nie len športovcov samozrejme), má založený svoj život na peniazoch, na výške svojho kontraktu. Napr. "Ak budem zarábať takúto sumu peňazí, potom už budem konečne spokojný...".

"Ak si kúpim takéto auto, budem nadšený a sebavedomý..."... atď.

Skrátka svoje osobné prežívanie života je založené na materiálnych veciach (svet formy).

Čo ak naše pocity v žiadnom prípade nesúvisia so svetom "formy"? (peniaze, majetok, úspech, trofeje...).

Čo ak sú naše pocity 100% produktom myšlienky v danom momente?

Ako by potom vyzeralo moje mentálne "nastavenie", vnímanie samého seba, spoluhráčov, dokonca súperov?

Neznamenalo by to, že už by som nebol motivovaný a hnaný za úspechom?

Som presvedčený (a vidím to aj vo svojej praxi), že práve opak je pravdou.

Športovec, ktorý si na hlbšej úrovni uvedomí skutočný zdroj svojho prežívania, je viac slobodný a vtiahnutí do víru prítomnosti, bez akéhokoľvek znečisteného osobného myslenia prameniaceho z nedorozumenia odkiaľ pochádzajú jeho pocity. Sekundárnym produktom tohto porozumenia je väčšia produktivita, kreativita, efektivita, pričom si častejšie užíva život na ihrisku (športovisku) i mimo ihriska.

Nenaháňa sa za úspechom len preto, aby sa cítil dobre, sebavedome, nadšene... atď. Uvedomuje si, že jeho hodnota ľudskosti v žiadnom prípade nesúvisí s jeho výkonnosťou, úspechom, výškou finančného konta, získaním trofeje... atď. V žiadnom prípade netvrdím, že hmotné veci sú zlé, iba poukazujem na zdroj nášho prežívania. A tým zdrojom nie je svet "formy"...

Toto porozumenie ti otvára "dvere" do hlbšieho prežívania života.. A práve cez toto porozumenie je omnoho vyššia tendencia permanentného úspechu...

Opäť sa vrátim slovami na začiatok tohto článku, kde som zdôrazňoval dôležitosť každého člena realizačného tímu. Ak je toto porozumenie zdieľané všetkými "článkami" klubu, potom je úspech z dlhodobého hľadiska prirodzeným a logickým vyústením celého tímového snaženia.